puzzles of mind

 Prečo spomínam práve túto príhodu? Bol to pre mňa dobrý podnet pre zamyslenie. Kým vlastne som? Mnohí by o mne bez rozmýšľania povedali, že čistý extrovert. Okolo mojej osoby zvykne byť kopec ľudí, stále kamsi chodím, nevydržím na jednom mieste, tobôž nie som sama.

 Práve preto dokáže byť zvláštne, ako sa vie občas jazýček váh mojej osobnosti z ničoho nič posunúť a najradšej by som sa zavrela niekam, kde je ticho, nemusela nikam ísť, vypla mobil, počítač, čokoľvek, čo by ma mohlo rušiť a robila si čo chcem. Iste, to môžem aj tak, ale ak človek žije čo i len trošku spoločenskejší život, môže sa stať otrokom všetkých tých aktivít. Hoci som šťastná, že môžem vidieť kamarátku, ktorú som dlhé mesiace či týždne nevidela, či objať milovaného človeka, začne ma to vyčerpávať. V takých chvíľach jediné, čo chcem je byť sama, sadnúť si a len tak nechať plynúť čas...

 Iste nastáva otázka, a kde je problém, prečo by som nemohla? Môžem, to áno, ale... Zasa to prekliate ale...no jasné. Už vidím kamarátov, ako mi povedia, ale veď si celý týždeň preč, poď von, nevymýšľaj rovnako to bude s priateľom, alebo hocikým iným. A rovnako so mnou, budem si pripadať akoby som mrhala časom.

 V tejto chvíli mi to príde ako začarovaný kruh, milujem chodenie von, kopce plánov na víkendy i týždne, ale občas sa oplatí proste stopnúť, sadnúť si pred telku čo do postele a mať proste veget. Už tu dávno nie sú časy, kedy priatelia proste zazvonili von a prišli na takú nečakanú návštevu, vy im otvoríte v teplákoch a rehocete sa, aká ste nepripravená. Nie, dnes sa telefonuje, ohlasuje, nič sa nenechá na náhodu.

  Nuž, ale bez príležitosti nič také nemôžeme zažiť, preto všetkým podobným stíhačkám a zaneprázdneným dušiam navrhujem, hodiť sa do teplákov, uvariť si teplý čaj, alebo vínko, hodiť sa pred telku, prípadne do postele a konečne si oddýchnuť;)